2 responses to “भिल्लको देशमा मणिः नदीको बगरका ढुङ्गा उत्खनन गर्न उपर्युत्त हुने वारे वैज्ञानिक विश्लेषण”

  1. Finished वा Semifinished goods export लाई प्राथमिकता दिनु पर्छ। Rawmaterials nai export गरनु परे सो को कारण सहित बढि भन्दा बढि निर्यात कर लगाइ 95% देशको पूर्वाधारमा खर्चिनु पर्छ।

  2. Very much logical article – I fully agree with the writer and support for knowledge based action on managing sediment / gravel to use as income source as well as protect Terai settlement including several infrastructure like road, bridges, towns and many more. Do not make such thing politicalized- run with truth and follow knowledge based decisions / planning.

Leave a Reply to Rana Pratap Singh Cancel reply

Your email address will not be published. Required fields are marked *

Subscribe to our newsletter!

अन्तर्वार्ता

‘समाज उत्थान र मर्यादित बनाउन शिक्षाको महत्त्वपूर्ण भूमिका हुन्छ’

‘शिक्षण सामाजिक उत्तरदायित्व बोकेको मर्यादित पेसा हो’

सम्बन्धित सामाग्री

युरोपको नयाँ मौसम उपग्रहले पहिलो तस्वीर पठायो

नेपाल बीमा प्राधिकरणमा नयाँ अध्यक्षले पदभार ग्रहण

सांस्कृतिक चलचित्र महोत्सव हुँदै, ३९ देशका ८५ चलचित्रहरु निशुल्क हेर्न पाईने

नेपा: एप सार्वजनिक, स्लो इन्टरनेटमै पनि छिटो चल्ने नेपाली डिजिटल प्लेटफर्म

चुनावी प्रचारमा राष्ट्रिय झण्डा जताभावी प्रयोग नगर्न गृह मन्त्रालयको निर्देशन

काठमाडौंमा ‘बिजनेश एक्सपो २०२६’ हुने

अष्ट्रियाको “इज्टा’लाई ग्यारेट क्याम्पबाट एआई अनुसन्धानका लागि ५० लाख युरो अनुदान

राष्ट्रिय वाणिज्य बैंकको ६१ औं वार्षिकोत्सव कार्यक्रम सम्पन्न

×